blog.ByteLeak.com - miesto, kde unikajú informácie. Píšeme o programovaní, operačných systémoch, iPhone a o informačných technológiach všeobecne.

14tého a 15tého augusta sme sa s Vl4kn0m a ďalšími priateľmi zúčastnili festivalu Terchovský Budzogáň. Išli sme tam s jasným zámerom a tým bolo vystúpenie jednej z najlepších kapiel sveta The Offspring. Ako sa nám cestovalo a čo všetko sme zažili sa dočítate v niekoľkých nasledujúcich blogpostoch.

Piatok

Niektorí z nás začali svoju púť už o šiestej ráno z autobusovej stanice v Nitre. My, menej pokryvení, ja, Maťko a Jurko, sme išli vlakom o 2 hodiny neskôr. Vlak bol pekný a rýchly, tu sa nie je moc nad čím rozplývať. Zaujimavé však bolo, ked prišla teta revizorka a ja som v domnení, že mám správny lístok, vytiahol so všetkou pompéznosťou dvojtýždňový lístok s Prievidze. Teta sa ma párkrát spýtala “Nitra – Prievidza?” a až vtedy som pochopil, že je zle. Chytil som paniku a začal som Maťovi nadávať čo mi to kúpil za lístok, či je drbnutý a čo si ja teraz počnem. Po chvíli paniky mi ale doplo, že mám ten správny doklad, a zároveň aj argument prečo by som nemal byť vykázaný z vlaku, v nohaviciach. Ukázal som jej ho teda a situácia sa upokojila.

Cestou vo vlaku sme ešte stretli kopu poriadnych sviniek, ale to nie je podstatné Nič výnimočné okrem samých ceculiek, ktoré nas provokovali spoza dverí kupé tam nebolo.

Na stanici v Žiline sme k sebe pribrali Robiho (ktorý išiel tiež tým istým vlakom ako my) a hor sa do Tesca, kde sme sa mali stretnúť so skupinkou (nazvyme ju skupinka A), ktorá vyrazila skoro ráno. Ako som predpokladal už deň predtým, skupinka A miesto do OD Tesco išla do hypermarketu Tesco.

• Ja: láska?
• Láska: ahoj macko.
• Ja: kde ste?
• Láska: v tescu.
• Ja: si si istá?
• Láska: áno sme v tescu.
• Ja: a nie ste náhodou v hypermarkete?
• Láska: nie, sme v tescu.
• Ja: aha, takže ste v tescu na námestí, hej?
• Láska: na akom námesti?
• Ja: no lol!
• Láska: aha, tak sme v hypermarkete.

Nevadí, čo už.

Prechodom pešou zónou o rozmeroch 50m štvorcových, sme konečne dorazili na prvé miesto určenia. Hneď nás aj privítal spoluobčan vrúcnou otázkou “chalani nemáte pár korún?“. So sto eurami vo vreckách sme mu vysvetlili, že sme chudobní študenti a máme ledva na pivo. Chvíľu sme ešte povtipkovali, no naše črevné ústrojenstvo to videlo úplne inak, neostávalo nám teda nič iné, len utekať od tohto milého pána priamo za hajzelbabou v Tescu.

Teta veľmi milá a usmievavá, nám odtrhla každému po troch ústrižkoch papieru, čo nebolo ani na obloženie mysi. Sviňa, asi vedela na čom sa smeje. Ešteže nám tam niekto chápavý nechal celú rolku, s ktorou sme sa mohli do sýtosti vyšantiť.

Po vídatnom sraní sme sa pustili do nákupov. Nákup pozostával hlavne z nutných potravín akými sú pivo a fľašky tvrdého. Do košíka sme ešte nahádzali 8 litrov (čiže zbytočných 8 kíl navše) kofoly – flaška za 65 centov,  no nekúp to –  nejaké rajčiny a iné kofotiny, ale cibulu ňéé.

V tom ale, po facke v podobe 35 ojrového účtu na 2 osoby (mňa a Maťka) prišla ďalšia, ešte väčšia. 4 fľaše kofoly, 7 inicializačných 1,5L pivných fliaš, nejaké to tvrdé a spolu asi 20kg na pleciach nás veľmi rýchlo pripravili o ilúzie pohodovej cesty už aj tak dosť preplnenými busmi. No čo, pred hlavnými dverami Tesca sme všetko natrieskali do 4och vakov, no ďaleko sme sa nedostali. Ten Jurkov to akosi neprežil a z dvoch kovových výstuží sa skoro stali 4. Hor sa teda pred sochu nejakého národovca všetko vybaliť a znovu úhľadne uložiť. Plechovka Heinekenu a ručne balené cígo padli vhod.

Keď sme frustrovaní a unavení dobalili veci, rozhodli sme sa obetovať pár eurášov navyše a ísť do Terchovej taxíkom. Taxikár nám ale zahlásil cenu, ktorú som radšej hneď zabudol. Neostávalo nám teda nič iné ako ísť späť na stanicu a nájsť lacnejší taxík. Keď sme už dorazili k železničnej stanici, stál tam taxík na štýl Šarkana (mikrobus, ktorí ťa za pár drobných odvezie kamkoľvek). Taxikár bol veľmi ochotný, že nás všetkých 8 (aj so skupinkou A) zoberie za 1.5 ojra na hlavu. Už druhýkrat sme si povedali staré známe - no nekúp to. V zápatí ale zahlásil, že si musíme pošlapať asi 300 metrov na autobusovú stanicu a tam nás vyzdvihne. Prečo nás tam neodviezol mi je doteraz záhadou. Nevadí, stále som si opakoval “no nekúp to” a “tolké štestí” aby som sa zbytočne nevytočil.

Na stanici sme teda zobrali zvyšních štyroch ľudí (mimochodom moja láska Andy, Nika, Peťko a Vl4kn0) a pobrali sa do Terchovej. Bol to super pocit, že sa nemusíme tlačiť niekde v autobuse a dýchať smradlavé pazuchy. No, ale aj tentokrát sa Murphyho zákony (týmto ho pozdravujem) prejavili naplno. Ujo šofér si pre nás pripravil ďalšie, pre mňa nezmyselné prekvapko, keď z popod fúzov zamrľal – konečná, vystupovať. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, kebý nás nevysadil 2km od chaty. Neostávalo nám teda nič iné len si vychutnať pol hodinovú cestu s rádovo desiatkami kilogramov na našich chrbtoch.

Po spomínanej pol hodine sme celí “prefackaní” vytúžene dorazili na miesto určenia. Aby nám ale nebolo ľúto, predsa sme dostali ešte zopár faciek. O tom už ale nabudúce.